Pedro Arrupe SJ - Modlitba ku Kristovi, nášmu vzoru
Pane, keď uvažujem o „našej svojráznosti“, objavujem, že ideál nášho spôsobu konania je tvoj spôsob konania. Z toho dôvodu dvíham svoje oči k tebe (Hebr 12, 2), oči viery vidia tvoju tvár, ako sa javíš v evanjeliu. Som jeden z tých, o ktorých svätý Peter hovorí: „Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy“ (1 Pt 1, 8).
Pane, ty sám si nám povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15).
Chcem ťa tak nasledovať, aby som mohol iným povedať: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (1 Kor 11, 1). Aj keď to nemôžem tak doslovne myslieť ako svätý Ján, predsa by som mal byť schopný prinajmenej vierou a múdrosťou, ktorú si mi dal, ohlasovať to, čo som počul o Slove života, čo som videl na vlastné oči, o čom som uvažoval a čoho som sa dotýkal, ohlasovať: sám Život sa zjavil a ja som ho videl, a svedčím o ňom, (1 Jn 1; por. Jn 20,25–27; 1,14; 15,27) aj keď nie telesnými očami, tak určite očami viery.
Daj mi predovšetkým ten sensus Christi, to „Kristovo zmýšľanie“ (1 Kor 2,16), o ktorom hovorí svätý Pavol, aby som s tebou, s pocitmi tvojho srdca mohol prežiť, čo je v skutku láska k tvojmu Otcovi (Jn 14,31) a láska k ľudstvu (Jn 13,1). Nikto neprejavil väčšiu lásku ako ty, keď si položil život za svojich priateľov, (Jn 15,13), s tou „kenosis“, vyprázdnením, o ktorom hovorí svätý Pavol (Flp 2,7).A chcel by som ťa nasledovať nielen v tvojom zmýšľaní, ale aj v každodennom živote, a síce tak, že budem konať čo najviac tak, ako si konal ty.
Nauč ma hovoriť, ako si ty hovoril učeníkom, hriešnikom, deťom, farizejom, Pilátovi a Herodesovi, aj Jánovi Krstiteľovi pred jeho narodením (Lk 1,41–45), a potom pri Jordáne (Mt 3,17). Nauč ma, ako si zaobchádzal so svojimi učeníkmi, osobitne s tými najdôvernejšími: s Petrom (Mt 10,2–12), Jánom (Mk 3,16) a so zradcom Judášom (Jn 19,26–27). S akým jemnocitom si sa správal k nim na brehu Tiberiadského jazera, ba pripravil si im aj raňajky! A ako si im umýval nohy (Jn 13,26)!
Kiež by som sa od teba a z tvojich ciest naučil, ako to robil svätý Ignác: (Mk 2,16; 3,20), ako jesť a piť, ako sláviť sviatky (Jn 4,8; 31–33); ako sa správať, keď je človek hladný a smädný (Mt 9,19; Jn 2,1; 12,1), keď sa človek unaví vo svojej funkcii (Mt 4,2; Jn 4,7; Jn 19,28–30) a potrebuje odpočinok alebo spánok (Jn 4,6; Mk 4,38).
Nauč ma mať súcit s trpiacimi (Mt 9,36; 14,14; 20,34; Lk 7,13), s chudobnými, slepými; ukáž mi, ako si dával najavo svoje najhlbšie city, keď si ronil slzy (porov. Mt 9,35; 14,14; 15,32; 20,34). Keď si pociťoval starosť a smútok, takže si sa krvou potil a potreboval si anjela, aby ťa potešil (Lk 7,13; 19,41; Jn 7,13, 19,41; Jn 11,33–35–38).
No kiež by som sa predovšetkým naučil, ako si znášal krajnú bolesť kríža, včítane opustenosti od Otca (Mt 26,37–38; Mt 27,46).
Tvoja ľudskosť vyžaruje z evanjelia, ktoré ťa ukazuje ako šľachetného, priateľského, vzorného a vznešeného, v dokonalej harmónii života s náukou. Veď aj tvoji nepriatelia hovorili: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka“ (Mt 22,16). Evanjelium ukazuje, ako sa mužne správaš, tvrdo proti sebe samému v zriekaní a v unavujúcej činnosti (Mt 20,28), voči druhým však celkom priateľsky a so stravujúcou túžbou slúžiť im (porov. Flp 2,7).
Je pravda, že si sa voči tým, čo prechovávali zlé úmysly, správal tvrdo, avšak tvoja dobrota priťahovala masy; chorí a slabí inštinktívne cítili, že máš s nimi súcit (Mt 9,36), zástupy si tak oduševnil, že sa zabudli najesť; a pretože si poznal každodenný život, mohol si uvádzať podobenstvá, ktoré pochopil každý, podobenstvá, ktoré mali i priebojnosť, i estetickú hodnotu. Tvoje priateľstvo patrilo každému, avšak niektorým — ako Jánovi (Jn 15,15; Jn 13,23; 19,26) si prejavil osobitnú lásku a mnohým — ako Lazárovi, Marte a Márii (Jn 11,36) osobitné priateľstvo. Ukáž mi, ako si pri slávnostných stretaniach prejavoval radosť, napríklad v Káne (Jn 2,1).
So svojím Otcom si bol modlitbou v trvalom kontakte a tvoja zvyčajná modlitba, ktorá trvala často celú noc, bola určite prameňom žiarivej, nadzemskej vznešenosti, ktorú tvoji rovesníci pozorovali na tebe (Mk 1,35; porov. Mt 14,23; 26,36; Lk 5,16; 6,12; 9,18; 11,1).
Tvoja prítomnosť vyvoláva úctu, úžas, chvenie, obdiv a neraz aj hlboký strach u rozličných typov a tried ľudí. Nauč ma osvojiť si tvoj spôsob, ako sa dívať na ľudí: keď si sa pozrel na Petra, potom ako ťa zradil (Lk 22,61), keď si pohľadom prenikol do srdca čistého mladíka (Mk 10,21) a do sŕdc svojich učeníkov (Mk 10,23; 3,34; 5,31–32).
Chcel by som sa stretnúť s tebou, a síce s takým, aký skutočne si, pretože tvoja podoba pretvára všetkých, s ktorými prichádzaš do kontaktu. Spomínaš si na prvé stretnutie Jána Krstiteľa s tebou (Mt 3,14)? A ako si stotník uvedomil svoju nehodnosť (Mt 8,8)? A na ohromujúci úžas tých, čo videli znamenia (Mt 8,27; 9,33; Mk 5,15; 7,37), ako si urobil dojem na svojich učeníkov (Lk 4,36; 5,26), na zberbu v Getsemanskej záhrade (Mk 1,17; Mt 13,54), na Piláta a jeho ženu (Jn 18,6; 19,8 Mt 27,19) a na stotníka pod krížom?
Ten istý Peter, ktorého hlboko dojal zázračný rybolov, pocítil takisto veľmi hlboko strachom napĺňajúci odstup, aký bol medzi ním, hriešnikom, a tebou. Jeho a ostatných apoštolov bola prenikla hrôza (Lk 5,8–9).
Kiež by som skúsil tvoj spôsob rozprávania, počúvania a kiež by som sa dal ovplyvniť napr. tvojou rečou v kafarnaumskej synagóge (Jn 6,35–39) alebo rečou na vrchu (Mt 5,2), kde tvoji poslucháči cítili, že si ich „vyučoval ako ten, čo má moc“, a nie ako ich zákonníci (Mt 7,29; Lk 4,22).
V milostivých slovách tvojich úst sa zjavila moc Božieho Ducha. Nikto nepochyboval, že nadľudská veleba vychádzala z úzkeho spojenia medzi tebou a Bohom. Musíme sa učiť od teba tajomstvu takého tesného spojenia alebo zjednotenia s Bohom: v banálnych veciach všedného dňa, s tou totálnou oddanosťou láske k Otcovi a k celému ľudstvu, dokonalú kenosis, vyprázdnenie v službe iným, pozorovať tvoje ľudské bytie, vďaka ktorému sa cítime tak blízko teba, a vnímať božskú Velebu, pri ktorej cítime veľký odstup od takej veľkosti.
Daruj mi tú milosť, ten sensus Christi, tvoj tlkot srdca, aby som celý svoj život vnútorne i navonok žil a rozoznával s tvojím Duchom, práve tak ako si to ty robil počas svojho pozemského života.
Nauč nás tvojej ceste, aby sa ona stala našou dnešnou cestou, aby sme sa priblížili k veľkému ideálu svätého Ignáca: byť Ježišovými spoločníkmi, spolupracovníkmi na diele vykúpenia, aby každý z nás bol alter Christus, druhý Kristus.
Prosím Máriu, tvoju najsvätejšiu Matku, ktorá tak prispela k tvojmu formovaniu a k spôsobu tvojej činnosti,aby sme všetkým synom Spoločnosti pomohli, aby patrili tej čo ťa porodila a s ktorou si strávil všetky dni svojho pozemského života.
P. Pedro Arrupe SJ
Viac o Pedrovi Arrupem SJ: wikipedia
