John Donne, básnik sedemnásteho storočia, píše o človekovi, ktorý hľadal Boha.

Tomu človekovi povedali, že Boh prebýva na vrchole vysokej hory, na konci sveta. Keď prekonal dlhú cestu, prišiel tento človek k hore a začal výstup na horu.

V tej chvíli, keď človek začne vystupovať na horu, Boh hovorí sám sebe: „Čo môžem urobiť, aby som ukázal mojim ľuďom, ako ich mám rád?“ Rozhodne sa zísť z hory a prebývať medzi ľuďmi, ako jeden z nich. Začína preto schádzať dolu.

A zakiaľ človek vystupuje z jednej strany na vrchol hory, po druhej strane schádza Boh dolu. Človek to nevidí, lebo sa nachádza na opačnom úbočí hory. Keď človek nakoniec dosahuje vrchol hory, so znepokojením zistí, že tam niet nikoho. A myslí si: „Boh tu nebýva.“ Ba začne si myslieť, že Boh vôbec nejestvuje a hovorí: „Ak tu Boh nebýva, tak potom kde býva?“

Donne napísal túto udalosť pre ľudí svojej doby. Mnohí z nich hľadali Boha na vrchole hôr, v púšti a na konci sveta. Keď Boha nenachádzali, ovládlo ich znechutenie. Podobne ako človek v udalosti, ktorú básnik uvádza, niektoré z nich urobili uzáver, že Boh nejestvuje. Týmto ľuďom Donne adresuje slová:

Boh neprebýva na vrcholoch hôr alebo uprostred púšte alebo na kraji sveta. Boh prebýva medzi ľuďmi. Býva v mestách a dedinách celého sveta.

Slovo sa stalo telo a prebývalo medzi nami. (Lk 1,14)

Mark Link SJ